22. novembra 2018 nás opustil dlhoročný člen prezídia asociácie, bývalý riaditeľ Gymnázia Pierra de Cubertina v Piešťanoch, Ivan Luknár .
Za Asociáciu riaditeľov štátnych gymnázií sa s Ivanom rozlúčla Edita Lysinová:
Vážené smútočné zhromaždenie.
Smrť je vždy nečakaná a smutná udalosť. Každý deň zomiera mnoho ľudí, no ak odíde človek, ktorý nám bol blízky, jeho smrť nás zasiahne ešte bolestivejšie.
Drahý Ivanko,
Keď si sa v júni 2014 rozlúčil s kolegami riaditeľmi štátnych gymnázií, aby si nabral silu a energiu sľúbil si, že ešte prídeš na našu asociáciu, kde sme predtým spolu strávili veľa spoločných chvíľ naplnených prácou, ale aj veľmi príjemnými a osožnými rozhovormi. Toto bol asi jediný sľub, ktorý si nedodržal. Už si neprišiel. Miesto Teba prišla iba bolestivá a smutná správa, že si nás navždy opustil.
Ty, ktorý si dlhé roky úspešne porážal krutý údel, Ty , ktorý si zakaždým , znova a znova, našiel v sebe silu vstať a kráčať ďalej. Ukazoval si, ako treba, a ako možno zdolávať prekážky zdanlivo neprekonateľné a zachovať si pri tom dôstojnosť a ľudskosť. Všetci sme Ťa preto obdivovali. Teraz Ti však už neostalo dosť sily na ďalšiu bitku s osudom.
Nám – kolegom riaditeľom bude chýbať Tvoja priamosť a racionalita zabalená v ohromnej dávke ľudskosti.
Ty si sa nikdy si sa nepotreboval zviditeľniť hlasným slovom, za Teba hovorili činy. Svojou nekonfliktnou povahou a obrovským srdcom si si vedel získať prirodzený rešpekt a úctu medzi nami . Vždy, keď som Ti zavolala, aby som Ti porozprávala novinky v asociácii, nikdy si nezabudol pozdravovať kolegov riaditeľov. Navždy Ti budem vďačná za všetky cenné rady, ktoré si mi ako začínajúcej riaditeľke povedal a keď si sa rozhodol odísť na zaslúžený odpočinok, cítila som sa veľmi poctená, keď si ma za seba navrhol do prezídia Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Dlhé roky si v tejto inštitúcii bol stabilným členom a pevnou oporou, lebo ty si bol pedagógom celou svojou dušou i srdcom.
Ďakujeme Ti, Ivanko, za Tvoju prácu . Sme vďační, že osud nám doprial stretnúť ťa a za možnosť spolupracovať s Tebou.
Milý náš Ivanko,
učiteľské nebo je od minulého týždňa jasnejšie o jednu hviezdu, ale tu dole ostalo jedno miesto prázdne. Ešte dlho sa nám nebude dariť nehľadať Ťa v telefónnych zoznamoch a nechcieť si vypýtať radu alebo povzbudenie.
Sú však veci, ktoré nechceme, ale musíme ich prijať.
Sú veci, o ktorých nechceme vedieť, ale musíme ich poznať.
A sú ľudia, bez ktorých nemôžeme žiť, ale musíme ich nechať odísť.
Drahý Ivanko, odpočívaj v pokoji.